V minulosti sme už vo Vietanme boli v roku 2019 aj so 6-ročným Samkom. Po návšteve sme sa rozhodli, že sa sem určite ešte raz vrátime. Nevedeli sme kedy a na ako dlho, ale už sme vedeli, že aspoň na 3 týždne.
Po 6 rokoch sme sa teda rozhodli pre Vietnam znova. Povedali sme si, že nie je na čo čakať, nikto nevie čo bude, politická situácia vo svete sa neustále zhoršuje, drahota sa zvyšuje, a lepšie to už asi nebude. Treba si užiť cestovanie, kým sa to dá. Sme teraz už štyria, my a dve deti – 12 a 4 roky.
Vykročili sme nesprávnou nohou
Kúpil sme relatívne lacno letenky 3 mesiace dopredu – spoločnosťou FlyScoot, ktorá začína lietať z Viedne a preto mala promo ceny. Vzhľadom na ceny všetkého vo Vietname však stále vychádza, že viac ako 2/3 ceny dovolenky sú letenky. Uvidíme však na konci.
2 týždne pred odletom si Zuzka niečo urobila s kolenom a tak len pokrivkáva. Dianka chytila na poslednú chvíľu kiahne a keď sa z nich dostala, rovno ochorela a dostala horúčky. Po nej prebrala štafetu zase Zuzka a dostala tiež teplotu plus extra bolestivé hrdlo tak, že pomaly nemohla nič jesť ani piť.
Týždeň pred odletom, keď vyzeralo, že sa z toho obe dostali, tak sme zistili, že nám treba do Vietnamu víza. Tie sme nemali, tak sme rýchlo o ne zažiadali. Nejak sme na to po pri všetko strese pozabudli a ani sme si nepamätali, že sme niečo také v minulosti riešili. Víza prišli v strese 2 dni pred odletom. Už sme mali krízový plán…
Deň odletu
Ráno panika, všetci rozospatí. Zuzka vstala skôr aby všetko pripravila, celkom sme to zvládali. Autom do Bratislavy. Na autobusovú stanicu sme prišli len tak tak, 10 minút pred odchodom.
V lietadle sme spoznali manželský pár učiteľov z Trebišova, čo tiež letia do Vietnamu – na 1.5 mesiaca. Dali nám pár tipov a porozprávali zážitky z minulých návštev Vietnamu. Do Singapuru sme prileteli 5:15 lokálneho času. Deti trochu v lietadle pospali. Ďalší let – do Ho Chi Min City máme o cca 13:30, mal by trvať len zhruba hodinku. Singapurské letisko je mega veľké, nie je problém sa tu stratiť. Rozhodli sme sa neísť do mesta, aj keď sme si vybavili narýchlo ešte vo Viedni na letisku cez internet citizenship karty. Zabiť pár hodín na letisku Changi v Singapure nie je problém, je tu dosť free atrakcií ako obrovská motýlia záhrada, jazierko s rybičkami, vodopády a pod.
Po prílete nás čakal odvoz na apartmán zdarma, v cene ubytovania. Prišli sme všetci už riadne hladní, tak sme skočili na ulicu pohľadať nejakú autentickú vývarovňu. Najprv sme omylom sadli do sea food reštaurácie. Tú sme ale poklusom opustili, deti by sa moc nenajedli. Nakoniec sme jednu takú noodlovú našli. Výsledná cena troch vietnamských polievok, dvoch džúsov, koly a ľadového čaju bola 202 000 dongov, čo je 6.7 eur. Nie na osobu. Celkom 😁 Navyše bola moja polievka s fantastickými chobotnicami a dvoma obrovskými krevetami. Mňam.
Druhý deň
Povstávali sme po únavnom lete okolo jedenástej. Raňajky zo 7eleven a šup do bazéna na 7.poschodí, ktorý bol nakoniec zavretý pre pondelkovú údržbu. Zuzku stihla postihnúť ešte pred raňajkami náhla črevná udalosť, ale veríme, že to je len prispôsobovanie sa lokálnej strave a nič vážne.
Keďže z bazéna nič nebolo, rozhodli sme sa pre návštevu rôznych atrakcií. Najprv sme sa dali odviezť taxíkom do múzea pozostatkov vojny. Boli sme dosť prekvapení , keď si Grab taxík pýtal 1.9 eur za 2km jazdy, cca 20 min. Nakoniec sme za celý deň minuli za taxíky spolu 7.2 eur, cca cesty spolu 15km. Neuveriteľné. V múzeu si deti użili veľa americkej techniky, tanky, lietadlá, vrtuľník, delá.
Potom sme zamierili do vytipovanej pagody vzdialenej asi 25 minút. Keď nás taxikár vyložil po 4 minútach, ostali sme zaskočení. Zistili sme, že pod daným názvom sa skrýva niekoľko rôznych pagod a teda sme prišli k nesprávnej. Tak sme si znovu zavolali taxík a odviezli sme sa do tentoraz správnej. Bola veľmi pekná a všade boli zapálené vonne tyčinky, aj také špirálovité zavesené nad hlavami. Tak sme si jednu obrovskú kúpili (za 1eur sa to asi neoplatí ani vyrobiť).
Z pagody sme pokračovali do centra na trhovisko, kde sme sa plánovali najesť. Dnes sme za večeru minuli omnoho viac, skoro 15 eur: 4 veľké jedlá, 4 drinky z čerstvého ovocia + 2 x smoothie z čerstvého ovocia. Neskutočné. Stretlj sme tu ďalších slovákov, prišli sa najesť hneď vedľa nás. S plnými bruchami sme sa vydali späť cez trhovisko na apartmán. Po ceste Samko uvidel pekné tričko, Dianka tiež, tak sme im zjednali cenu. Viem, že by sa dala zjednať aj na tretinu, ale už sme to neriešili, nechali sme trhovníkom zarobiť.
Domov sme to mali pešo cez centrum, tak sme išli pešo. Prechádzali sme ponad rieku mostom až ku apartmánom Rivergate, kde bývame.
Vietnamský aquapark
Zuzka vymyslela pre deti mega zábavný park. Bolj sme tam jediní cudzinci, ale stálo to za to. Najprv sme nakŕmili krokodílov ( mali ich tam aspoň 200), potom sme išli do aquapark sekcie. Umelé vlny, veľké tobogáne pre nafukovacie loďky. Super sme sa vybláznili.
Nga Bay a delta Mekongu
Z Ho chi minh city sme cestovali spacím autobusom 3.5 hodiny do Nga Bay. Tu sme 2 noci a a bývame na priváte našej osobnej sprievodkyne (predom vybavený 3 dňový pobyt). Pripravila pre nás skvelý obed so špecialitami ako pečený pytón, miska slimákov, pečený mickey mouse(rozumej myš) ale aj bežné vietnamské jedlá. Ja som koštoval všetko, ostatní vyberali.
V delte Mekongu sme boli 3 dni/ 2 noci a zážitkov máme neúrekom.
V prvý deň hneď po príchode sme boli na na ananásovej farme. Rástli tu všade lotosové kvety tak sme si odtrhli jeden odkvitnutý, obsahuje lotosové oriešky, ktoré sme ochutnali. Ďalej sme sa plavili deltou a pozorovali všadeprítomné červené vajíčka slimákov, tunajšie vtáky, palmy vodných kokosov a okolitú prírodu. Večer sme mali osobný výlet na lodi po delte ku svetielkujúcim stromom. Všade boli popri brehoch drobní farmári so svojimi farmami a „domami“ v džungli.
Druhý deň v delte Mekongu sme začali ráno o piatej, keď ešte nepečie slnko na rannom trhu. Boli sme nakúpiť čerstvé suroviny na lekciu varenia a ovocie. Lokálne trhy sú vždy zážitok, videli sme mäso z pytóna, živých hadov, myšie mäso či žabacie stehienka. V jednej „reštaurácii“ sme sa aj naraňajkovali. Samko ráno nevládal vstať a ostal spať. Náš ďalší výlet bol na motorkách. Ja som dostal elektrickú od Vinfast, keďže na klasickom skútri by som s vodičákom na malú motorku nemal oficiálne jazdiť. Boli sme pozrieť výrobu uhlia v ručne stavaných peciach. Super. Po ceste sme sa stavili u pestovateľa plánt a keďže tam mali holičské kreslo aj holiča, dali sme rovno Samka ostrihať.
Po asi 2hod okolo rôznych ramien Mekongu a dielní na výrobu bambusových košov sme prišli „domov“ a začala sa lekcia prípravy a varenia Vietnamských palaciniek. Večer sme šli na večerné trhy nakúpiť nejaké handry.
Posledný deň sme vstávali pred piatou. Hneď ráno sme šli na plávajúci trh na privátnom člne. Okolo nás samé skupinové člny s vietnamcani na výletoch. Tu sme mali na vode raňajky. Následne sme navštívili jednu loď, kde žijú vietnamci takmer celý rok. Videli sme ako majú zariadenú loď pre život na vode. Dostali sme čerstvý ananás ako rannú sladkosť.
Následne sme navštívili dve farmy. Farma na výrobu ryžových noodlov a potom na kakaovníkovú farmu, kde sme dali studené kakao a čokoládu.
Okolo obeda sme cestovali busom naspät do Ho Chi Minh City (po starom Saigon) Po ceste sme zistili, že nám práve zrušili ubytovanie, tak Zuzka ad hoc objednala nové v centre.
Saigon: prvá večera za milión
V Saigone sme zistili, že ubytovanie máme v úplnom centre, na začiatku tej najhlavnejšej pešej zóny. Našťastie bývame asi 30m od ulice v závetrí, tak nepočuť hluk živých kapiel z ulice tak silno. Na ulici je kopec dosť živých reštaurácií a samé „červené salóniky“ s tancujúcimi „barbinami“. Na jednej z reštaurácií bol nápis pasta, tak sme si povedali, že je čas na európske jedlo. Ceny sú tu podstatne vyššie, tak sme sa plesli po vrecku a vysolili prvý milión(cca 30 eur spolu) za večeru. To je zhruba cena nášho apartmánu za noc pre všetkých. Vo vedľajšom podniku hrali vietnamskí rockeri naživo, tak sme si užili aj taký malý koncert.
Noha dole z plynu
Už sme trochu potrebovali ubrať, tak dnes budeme viac oddychovať. Na pláne nie je nič váżne, dobre sme sa všetci vyspali. Apartmán má obývačku, kuchyňu, kúpeľňu a dve spálne. Jedna dokonca s dvomi manželskými posteľami. Tak som sa odsťahoval do samostatnej spálne, keďže som mal steakovo cesnakový večer. Poobede pôjdeme na ľahkú prechádzku , potom do divadla vodných bábok. Zajtra letíme do Da Nang, z juhu do stredného Vietnamu.
Zatiaľ sme mali vždy ukážkové počasie. Žiadne monzúny a keď náhodou prišiel dlhší lejak, tak sme zrovna neboli na žiadnom výlete. Väčšinou pod mrakom, alebo ak aj nie, tak nebolo úplné peklo. Snáď nám to vydrží. Zatiaľ nikto nebol chorý, ani sme nemali vážnejšie komplikácie z jedla.
Zuzka sa rozhodla využiť doobedie na vietnamskú celotelovú masáž. Telo prišlo maximälne spokojné. Večer patril tradičnému divadlu vodných bäbok.
Let do Da Nangu
Leteli sme asi 2 hodinky, 2x nám VietJet zmenil gate, let meškal naštastie len hodinu. V Da Nangu sme 2 noci. Pri apartmáne máme bazén, našťastie v tieni, lebo tu je cez deň fakt peklo. V prvý deň sme boli v centre pozrieť most s drakom čo každý večer chrlí oheň a vodu. Celkom pekné divadlo pre turistov, ale na Vietnam tu boli drinky a jedlo relatívne draho.
Na ďalší deň sme zbehli na pláž, ale rozum sme nechali asi doma, lebo na poludnie sa na pláž nechodí, tak nás trochu spieklo. Samko mal zrána krízu a nechcel nikam ísť, ale nakoniec do mora išiel. Večer sme sa dali miestnym taxikárom odviezť k lady Budha. Prvý taxikár čo trochu vedel anglicky. Bol ochotný na nás pol hodinu počkať, aby nás odviezol naspäť k apartmánu.
Ráno sa nám už nikam nechcelo, tak sme v potravinách kúpili raňajky a išli do bazéna. Na obed nás už čakal taxikár z predchádzajúceho dňa a za dohodnutú cenu cca 15 eur nás odviezol ku krásnym jaskyniam , ktoré sú vo vnútri hory. Taxikár nás tu počkal hodinku (kufre sme mali u neho) a potom do Hoi An, cca celá cesta asi 45 min. jazdy.
Hoi An
V Hoi An máme top ubytovanie mimo centra mesta, ale stále pri pláži. Ubytko super, za pár šupov, ale v podstate luxusné, dole bazén. Samkovi prišlo v jaskyni zle a vyzerá, že má aj teplotu. Asi úpal, nechali sme ho chvíľu na izbe s paralenom a šli na večeru, snáď to chce len oddych. Sme tu 3 noci pred odletom na ostrov Phu Quoc.
Toto mesto je mesto lampiónov, všade kde sa pozrieme sú rozvešané lampióny. Je to úplne iné mesto ako Da Nang. Romantické miesto, plné kanálov s lampiónovými loďkami. K večeru plné turistov. Večer to je ale strašná tlačenica a cez deň zase strašne teplo. Vymysleli sme si návštevu hrnčiarskeho areálu, kde sme na hrnčiarskom kruhu vyrábali vázičky a misky. Dianku to celkom zaujalo.
Druhý deň v Hoi An. Je tu celkom pekelné počasie už od deviatej rána. Samko už je ok, asi mal naozaj len ľahký úpal. Ideme na pláž , tentoraz pod slnečníky.
Na štvrtý deň v Hoi An sme to namierili na Da Nang letisko a šup na ostrov.
Ostrov Phu Quoc
Po prílete sme objednali Grab a po ubytovaní v tropickej chalúpke sme išli otestovať hneď bazén. Sme v okrajovej časti mesta, cca 200 m od pláže. Pláž nič moc, trochu špinavá, ale už sme si zvykli, že vietnamci majú na háku ako čo vyzerá. Ukážkovo tu vyzerajú len hotelové rezorty, ktoré si za čistenie pláže platia. Asi pôjdeme prebádať aj iné pláže. Teplota konečne znesiteľných 27 stupňov, pod mrakom. More fajne teplé, s vlnami ideálnymi pre deti. Po monzúnoch ani stopy.
Tak.. monzúny som nemal spomínať. Dnes jeden prišiel v plnej sile. Doobeda sedíme na apartmáne. Poobede sme vyšli k pláži cca 200m od apartmánu. More opäť teplé jak šťanka, hodne slané, vlny len malé. Trochu špina na plážach.Ale more sme si užili.
Po ďaľšie dni objavujeme iné pláže. Juh ostrova je mesto ducho a niekoľko mega luxusných rezortov. Vraj celý juh bude do 2 rokov komplet vydevelopovaný. Samé luxusné apartmány, ale služby zatiaľ slabota a drahé. Všade samí rusi alebo sem tam Francúzi. Pláže pekné, ale všade tie isté watersports a nemá to zatiaľ očakávaný feeling raja, kde by sme sa chceli „určite vrátiť“.
V ďaľší deň sme si objednali celodenný výlet po okolitých ostrovoch vrátane rybárčenia, „potápania“ a šnorchlovania nad koralovými útesmi.
Posledný deň, najkrajšia pláž
V posledný deň sme sa rozhodli pozrieť ešte inú pláž a mali sme šťastie. Nádherná pláž, parádna obloha, slnko, žiadni turisti, trochu vysoké vlny. Mali sme hlavne šťastie, turisti aj lokálni vychádzajú „na svetlo“ až okolo štvrtej pobede a navyše bol pomerne veterný deň.
Dovolenka sa končí, trajektom sa vraciame z ostrova na letisko a domov. Už sa aj tak torochu teśíme ne návrat, ale sme si istí, že sa do Vietnamu ešte budeme vracať.
Zaujímavosti
- Cena celej dovolenky nás vyšla:
- 60% medzinárodné letenky
- 10% lokálne letenky
- 3% autobusy
- 2% taxíky
- 25% jedlo+ubytovanie+lokálne výlety+oblečenie+darčeky
- cena plnohodnotného jedla vrátane drinku tu začína na 1 EUR / osobu v pouličnej reštaurácii a cca 8 EUR za jedlo v úplnom centre a „drahej“ reštaurácii. Priemerné jedlo na osobu : 2EUR + džús z čerstvého ovocia 1 EUR
- cena taxi je úplne zanedbateľná, cca 12 EUR / 15 km, používali sme všade aplikáciu Grab. Za 3 týždne sme minuli na taxi 100 EUR a to sme sa presúvali hlavne pomocou taxi
- Ubytovanie v strednom ale aj južnom Vietname nás stálo priemerne 30 EUR / noc / 4 osoby( 2 deti). Išlo vždy o čisté apartmány s bazénom a klímou blízko pláže, niekedy sme mali v cene aj komplet raňajky
- Preprava autobusmi na dlhšie trasy je komfortná, ležadlové miesta.
- Preprava letecky je trochu drahšia cca 60 EUR / os., najmä ak treba lístky pre 4osoby. My sme lietali spoločnosťou VietJet (spokojnosť)
- Mali sme 3 vnútroštátne lety, všetky mali meškanie odletu. Ale iba trochu.
- Taxikári nevedia anglicky, česť výnimkám, používali sme občas google translator
- Vietnamci sú veľmi milí, nikdy sme nemali pocit nebezpečia, alebo že by nám chcel niekto niečo ukradnúť
- Cez cestu treba prechádzať pomaly, bez trhaných pohybov. Aj v hustej premávke. Ste tak predvídateľní.
- Ostrov Phu Quoc má aj špinavé aj krásne pláže(rezortné). Dostupné sú všetky, niektoré za nepodstatné vstupné.
- Juhočínske more je hodne teplé, cca 30st.C